KLASICIZMUS (17.-18. st.)
-Hl. črty- napodobňovanie prírody, toho čo je v nej podstatné, nemenné
-rozlišovala sa na vysoké žánre (óda, epos, tragédia), nízke (bájka, satira, komédia)
-súlad pravdy, krásy, dobra-krásne je len to, čo je pravdivé
-pravidlá tvorby tejto lit.- NICOLA BOILEAU-DESPREAUX: Básnické umenie
-Pierre Corneille: Cid (rytiersky tém. okruh)
-klasicistická dráma- jednota času, miesta, deja, rezonéri-komentátori
- Jean Racine: Faidra (psychologická tragédia)
- Molière: Lakomec (komédia v 5 dejstvách)
- Jean de la Fontaine: Bájky
OSVIETENSTVO (18. st.)
-súhra rozumu a citu
-Charles-Louis de Montesquieu (FR)
-Jean-Jacques Rousseau (FR)
-Denis Diderot (FR)
-Daniel Defoe: Robinson Crusoe (GB)
-Jonathan Swift: Gulliverove cesty (GB)
-Voltaire: Candide (FR)
-Josef Dobrovský -
-Josef Jungman- obaja písali o českej histórii
-Václav Kramerius- kalendáre
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE
1.fáza: 1780-1820- kat. a evan. Smerovali k národnouvedomovaciemu procesu,
bernolákovci- kodifikácia slovenčiny
2.fáza: 1820-1835- na čelo národnozjednocovacích úsilí- Hollý, Hamuljak
(bern.), Kollár, Šafárik (stúpenci bib. češtiny)
3.fáza: 1835-1843- vyriešila sa jazyková otázka, začínajú štúrovci
4.fáza: 1843-1848- kódifikácia slovenčiny, revolúcia
SLOV. OSVIET. A KLASICISTICKÁ LIT.
-A. Bernolák- uzákonnenie 1. spis. slov.- 1787
- Jazykovedno-kritická rozprava o slov. písmenách,
Slovenská gramatika,
Etymológia slovanských slov
Osvietenská próza- väčšinou vecná lit.
-Jozef Ignác Bajza: René mláďenca príhodi a skúsenosťi (2 časti, 1. román)
-Juraj Fándly: Slovenský včelár, Ovčár, Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom
Osvietenská poézia- v protiklade s barokom prenikajú črty klasicizmu
-Bohuslav Tablic: Umění básnířské
KLASICIZMUS V SLOV. LIT.- 1820-1840
-idea všeslovanskej vzájomnosti sa stáva aktuálna, vedecky ju zdôvodňoval Kollár,
obrannou tendenciou ju naplnil Šafárik
Pavel Jozef Šafárik (1795-1861):
Tatranská múza s lyrou slovanskou, Písně svetské lidu slovenského v Uhřích (spolu s
Kollárom a Benediktim, ľudové piesne), Dejiny slovanskej reči a lit. všetkých nárečí
(encykl. charak., reagoval na podceňovanie slovanov), Slovanské starožitnosti (osudy slovanov do 10. st.)
Ján Kollár (1793-1852):
-30 rokov evan. kňaz v Budapešti, neskôr bol menovaný univerzitným profesorom vo Viedni
-v Jene študoval teológiu, slovanské jazyky a dejiny slovanských národov
Básně Jána Kollára (bás. zbierka, Mína-symbol krásy, vlastenecké myš.), Vlastenec,
Slávy dcéra (predspev a 5 spevov- 1.Sála, 2.Labe,Rén, Vltava, 3.Dunaj, 4.Léthé, 5.Acheron)
-Předzpěv (Slávy dcera)-žalospev (elégia) nad slov. minulosťou
-Vlastenecké znelky- autor vyslovuje morálno-vlastenecké názory, vyzýva ku každodennej statočnej práci
-Ľúbostné znelky- štastie z lásky, žial z rozlúčenia, Mína, spojenie vlasteneckého citu s lúbostným
-O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými- program a plán na kultúrne zblíženie slovanov
-uznával len 4 hl. nárečia, jazyky- ruský, poľský, česko-slovenský, srbochorvátsky
-Národnie spievanky čili písně světské Slowákúv v Uhrách- zbierka ľudových piesní
Ján Hollý (1785-1849):
-písaval v prírode, v „Mlíčí“, pod storočným dubom
-Svatopluk- epos, výťazná báseň v 12 spevoch, podklad-hist. fakty z 9 st., vela postáv
-Cyrilo-Metodiada- epos o slovanských apoštoloch
-Sláv- epos v 6 spevoch, boj Slovákov s Čudmi, o víťazstvo sa zaslúžil Sláv
-Hollý nazýva svoje eposy víťazskými básňami, začínajú sa propozíciou (naznačením obsahu) a
invokáciou (vyzývaním múzy). Rozčleňujú sa na spevy. Obsah- autor ho podáva na
začiatku spevu. Verš- hexameter
-Selanky- idylická poézia, epické skladby, postavy- pastieri, prevláda tu óda (chválospev) a elégia (žalospev)
-žalospevy- smutné príbehy národa
-ódy- Pesňe
Ján Chalupka (1791-1871):
-tvoril základ slovenských div. Dejín
-Kocúrkovo, Len aby sme v hanbe nezostali- prostredia slov. malomesta, postavy- pán z Chudobíc,
majster Tesnošil, vydajachtivá Trasorítka, doktor LesebuchGRAMATIKA-LEXIKOLÓGIA
Lexikológia
=náuka o slove, objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu a z hlad. formy
Lex. rovina
=tvorí ju slovná zásoba v rámci jazykového systému
Slovo
=ustálená skupina hlások kt. niečo pomenúva, označuje
- má lexikálny, gramatický význam a zodpovedajúcu gram. formu
- niekt. sú viacvýznamové
- majú aj prenesený význam (metafor)napr. hlava, hlava rodiny
Pojem
=základná forma ľudského myslenia, odraz všeobecných a podstatných vlastnosti
predmetov a javov skutočnosti, jeho obsah je daný výpočtom jeho podstatných
znakov, vymedzuje ho definícia
- pomenovaním pojmu je slovo abo skupina slov- slovné spojenie
Etymológia
=náuka o skúmaní pôvodu slov
Paronymá
=slová kt. sa hláskovo podobajú a významovo navzájom ovplyvňujú
Slovná zásoba
=súhrn všetkých slov, kt existujú v jazyku, je zachytená v slovníkoch
Lexikografia
=náuka o spracovaní slovníkov SSJ a KSSJ
Slovníky
=terminologické, cudzích slov, dvojjazyčný, frekvenčné, etymologické, retrográdne
Malý synonymický slovník, malý frazeologický slovník
Základná slovná zásoba
=obsahuje najčastejšie používané slová 1000- 1500
Individuálna slovná zásoba
1. aktívna- používame v hovorovej forme iné v písanej
2. pasívna- je bohatšia ako 1.
- patria sem slová kt. rozumieme ale nepoužívame
Systém v slovnej zásobe
=všetky slova kt. existujú v jazyku
-slova sú v nej vo vzájomných vzťahoch
A. Podľa vecného významu:
1. 10 slovných druhov
2. jednovýznam.- viacvýznam
3. neodvodené- odvodené, zložené
4. synonymá
5. homonymá
6. antonymá
7.paronymá
8. súradné- nesúradné
B. Podľa dobového výskytu:
nové, zastarané, archaizmy, historizmy
C. Podľa prísluš. k štýlovej vrstve:
a) neutrálne
b) štylisticky príznakové:
- spisovné: odborné, hovorové, básnické
- nespisovné: vulgárne, argotové, žargónové
D. Podľa expresivity:
neutrálne a citovo zafarbené
čoto?čoto?čoto?
(Váš Profesor, 3. 8. 2008 0:26)